1.etapa: Prvé dni na Vnenky Camino

 

1.deň

Porto - Vila Chá

4 km kráčania + 19 km metro

Štart našej Vnenky Camino pri katedrále Sé do Porto. 

Naše putovanie sme začali na svätej omši v katedrále ❤️. 

Na odporúčanie viacerých pútnikov, ktorých sme stretli, sme sa rozhodli odviezť sa prvý úsek cesty metrom, von z mesta. Avšak sme si nevšimli, že sme nastupili do metra expres, ani sme netušili, čo to znamená. A tak sa nám k ušetreným kilometrom ešte ďalsie pridali, lebo metro nestálo na stanici, kde sme chceli začať. 

Kubi bol z toho riadne sklamaný, lebo on chcel poctivo prejsť celú trasu z Porta. 

Ja to však vnímam ako milosrdný darček z neba 😇. Veď kto vie, ako to kráčanie pôjde.

 

Vysadení z metra, nevedno kde 😃. 

Blízko shopping centra, čo nám prišlo vhod, lebo sme boli hladní. 

Objavili sme sieť predajní Continente, kde majú jedáleň a dá sa tam dobre a lacno najesť. 

Kália len tak medzi burinou pri ceste. S Natálkou sme si povedali, že to je dôkaz, že Camino je aj pre dievčatá 😃

Malý Boží darček pre nás. 

To sme ešte netušili, že je kvetmi olemovaná skoro celá trasa. 

Kráčame k nášmu prvému Albergue (ubytovňa pre pútnikov). 

Naše prvé skutočne pútnické ubytko. Spoločná spálňa pre 12 ľudí. Boli sme v nej len 8 😃. 

Prvé pranie 😉

Oddych na dvore.

Bol to deň, v ktorom sme zažívali a aj uvedomovali si Božiu dobrotu a starostlivosť o nás:

Camino, kvety pri ceste, skrátená cesta, dobré jedlo, super albergue, iní pútnici, oceán,... 

2.deň

Vila Chá - Póvoa de Varzim

13,2 km kráčania

 

Ranná pohodička pri písaní dennikov. 

Príprava raňajok v spoločnej kuchyni. 

Rýchle, nízko rozpočtové a obľúbené - cornflakes s mliekom 😃

 

Ráno o 9:30 sa vydávame na cestu. 

Portugues Costa Camino - pobrežná cesta. 

Pri oceáne je nádherne. Bohu vďaka za počasie! Celý týždeň okolo 22 - 24°C, čo je pre mňa tiež darčekom, nakoľko pred týždňom tu úplne lialo. 

Ale v tento deň fúkal poriadny vietor od severozápadu. 

Pobrežie. 

Takýmito drevenými chodníkmi je lemované pobrežie. 

Portugalsko je plné kostolov, kostolíkov a kaplniek. V každej dedine ich je niekoľko. 

V mestách ani nehovorím. 

Oddych v tieni. Hladní a unavení. V polovici dennej trasy. 

V tento deň sme sa naučili dôležitú lekciu o možnostiach stravovania v Portugalsku. 

Potraviny (takmer všetky) majú zatvorené medzi 12:30 a 14:30. Na to sme prišli, keď sme si o 12:47 chceli ísť kúpiť nejaké jedlo na obed (piknik). Nič sme nenašli otvorené. A tak sme zostali na posledných pár medovníčkoch od starkej a 2 jablkách.  

Osvieženie uchodených nôh vo fontáne 😀.

A pokračujeme v putovaní. 

Mestečkami. 

Cestami. 

Starobylými ulicami. 

Medzi mestami. 

Mostami. 

Keď sme sa ubytovali v Albergue okolo 16:00, už totálne hladní, chceli sme isť na nejaké riadne jedlo do reštaurácie, zistili sme, že reštaurácie sú otvorené do 15:30 a potom až od 18:00. 🤦🏻‍♀️

No, skrátka iný svet! 

Ešteže bol už otvorený obchod, hoci sme museli k nemu prejsť asi 1km a potom späť.

Celý deň sú otvorené kaviarničky, v ktorých majú vynikajúce koláčiky za veľmi prijateľné ceny. To sme však zistili až o pár dní. 

Ubytko v albergue. Dostali sme menšiu vlastnú izbu + 1miesto vo vedľajšej izbe, do ktorej však už nikto neprišiel. 

V blízkom ružovom kostole. Večerné poďakovanie za celý deň, prosba o požehnanie pre nás, aj pre vás ❤️

Ráno na izbe. Sušíme opraté veci, balíme a niektori si aj zatancovali 🥳

Je fakt užitočné poznať otváracie hodiny obchodov a reštaurácií v cudzej krajine. Zažili sme si hlad a málo síl, ale zvládli sme to. 

Najkrajší zážitok našich detí z tohto dňa boli nanuky 😃. 

3.deň

Póvoa de Varzim - Estela

11,6 km kráčania

Ráno vyrážame z albergue. 

Ešte modlitba a čítanie z Biblie pred kostolom (lebo vnútri bol pohreb). Zvony odbili 10:00 a odštartovali našu dennú púť. 

Camino v meste na promenáde popri oceáne. 

Toto je jedno z lákadiel pre decká počas putovania. Akokoľvek nevládzu, keď zbadajú ihrisko, všetky sily sa obnovia a oni si užijú svojich 10 - 20 minút. Ale tiež sme si to museli uvedomiť, že aj toto je súčasť cesty. Nielen čo najskôr prejsť denný úsek a doraziť do cieľa, ale dopriať každému, čo potrebuje. (Bude nejaka foto aj z mojej kávičky 😃) 

 

Jakubko je rýchly a veľa vládze. Často ide sám popredu. Cestu si spestruje napriklad aj hľadaním kešiek (ak neviete o čo ide, tak kuk geocaching.com)

A niekedy hľadajú aj spolu s Natálkou. 

Občerstvovačka a oddychovačka. 

Aj keď si robíme len krátku pauzu, snažíme sa zhodiť ruksaky z chrbtov. 

😃☀️🌊❤️

Môže i na pustej púšti krásny kvet vyrásť?

S Natálkou sme si aj zaspievali 🌸

Ináč, toto je jeden z veľkých darov tejto našej púte. Čas, ktorý trávime my dve spolu. Väčšinou kráčame my dve spolu a je to super. Nie dokonalé. Mali sme už aj tu počas týždňa svoje chvíľky nepochopenia, urazenia a konfliktov, ale veď to je bežné. 

Čo nie je bežné a je pre mňa potešením, že mi moja skoro už pubertálna dcérka povedala, že by sa jej páčilo ísť na takú púť len so mnou, ale samozrejme nie na mesiac, dodala vzápätí 😂. 

A už aj plánuje, ako pôjde s kamoškami, keď bude staršia 😉. Baby, tešte sa! 

Chodníčky popri mori. 

A od mora trochu do vnútrozemia. 

Ubytovanie v tento deň sme si zarezervovali v kempe. Mali sme 2 minichatky, v ktorých boli len postele, chladnička a terasa pred chatkou. 

Toto je, prosím pekne, cesta tunelom na pláž. 

Keď zaveje piesok prechod, tak treba stvornožkovať 🤣🤣🤣. 

Toto bola prvá odmena tohto večera. 

Decká sa nevedia nabažiť oceánu. Nie je až tak teplo a dosť fúkalo začiatkom týždňa, ale tak aspoň chvíľu pobehajú po vode a hrajú sa naháňačku s vlnami. 

Ďalším nečakaným darčekom bola večera. Peregrinos menu za 12 eur. Predjedlo flambované klobásy, zeleninová polievka, veľké hlavné jedlo s prílohou, drink a dezert. Našťastie sme si objednali len 3 menu + 1 hlavné jedlo - pre celú rodinu. Mali sme čo robiť, aby sme to zjedli. Ale po predchádzajúcich skromných jedlách to neskutočne potešilo. 

Bohu vďaka!

Pečená chobotnica. 

Zapad slnka nad Atlantikom. 

Deň plný darčekov. 

A možno je taký každý deň a celý život. Plný darov. Len si treba všímať a byť vďačný. Nenadarmo sa hovorí, že nás obklopujú práve tie veci, na ktoré sa sústredíme. 

Tak Bohu vďaka za dary, aj za to, že sme si ich dnes všimli. 

4.deň

Estela - Esposende 

13,3 km kráčania

 

Každý deň sa snažíme zastaviť v nejakom kostole, väčšina býva zatvorená, ale ak sa nájde otvorený, na chvíľku vstúpime. 

Je to chvíľka v tichu, v chládku, chvíľka s Bohom, ktorý je naším Dobrým Pastierom, chvíľka s Jeho slovom pre daný deň, občas si aj zaspievame 😀

A v kostole tiež môžeme získať pečiatku do Kredenciálu (=pútnický denník, o tom neskôr). 

Piknikový obed v parku, hlavne v tieni. 

A pokračujeme po pobrežných chodníčkoch. Pomaly, vytrvalo, k cieľu. 

Niektorým je veselo. 

Niektorí nevládzu. 

Tento deň bol už naozaj ťažký. Filipka bolia nohy, začal riadne nevládať. Pomáha mu každý, ako vie. Niekto rozhovorom, aby na to nemyslel, niekto mu vezme ruksak, niekto chvíľku nesie jeho. (A občas to nezvládame ani my a vrčíme a frfleme.)

Tu chvíľku na koni 😉 

O koňovi sníva vždy, keď nevládze 😀

Odbočka z Camina. Chce to pauzu a namočiť si boľavé a unavené nohy. 

Cesta na pláž. 

Veľmi pomáha takáto zastávka. Deti sa zabavia, nohy sa pomasírujú v piesku rovno aj s pedikúrou, schladia sa v oceáne. 

Aj mne to veľmi pomáha. 

Koniec prestávky, vraciame sa na cestu a čakajú nas ešte 4 km do hostela, v ktorom sme ubytovaní. 

Posledné kilometre boli už velmi pomalé. Do hostelu sme dorazili až okolo 19:30. 

Dnes 15. výročie našej svadby. Dostala som káliu, ako v svadobnej kytici 💐

Bohu vďaka, že je s nami a že nás drží, keď nevládzeme!

Nie je všetko tak, ako by sme si priali, ale kráčame ďalej. S Ním. 

A slávnostná večera po (na) náročnej ceste. 

Menu Peregrinos, tentokrát aj s fľašou vína 😂😂😂

Poučenie dnešného dňa bolo, že potrebujeme hoci aj predĺžiť trasu, aby sme načerpali sily pri vode, pri hre a nechali oddýchnuť a občerstviť nohy. Znamená to, že prídeme neskôr do našej cieľovej stanice, ale dokážeme tam prísť.