15.deň
Saians - Vigo
12,8 km kráčania
V toto ráno to tak nebolo. Včera sme mali len ľahkú večeru, pretože bola nedeľa a v nedeľu sú tu zavreté obchody a cestou sme nenašli žiadnu reštauráciu, kde by sme sa mohli navečerať.
Raňajky sme tiež nemali kúpené a ešte k tomu sme museli Albergue opustiť najneskôr o 7:30h., čo bol pre mňa úplne horor. 🤭
Toto boli pre mňa najnáročnejšie raňajky. Bola zima, fúkalo, lavička bola mokrá po nočnom daždi a my sme si tam do misiek nasýpali cornflakesy a zalievali mliekom, ktoré Ďuri kúpil na benzínke 0,5 km od našej trasy. Ale keďže v okoli nebola žiadna kaviareň, ani iná prijateľná raňajková destinácia, zažili sme si to takto. Najťažšie to bolo asi pre mňa. Možno aj preto, že som nemala rannú kávu.
Veľmi náročný začiatok dňa.
Deti totiž boli od začiatku púte sklamané, že nám neprší, lebo si nosíme pončá do dažďa vo svojich ruksakoch na nič. Takže, keď predpoveď ohlásila pršanie, všetci traja sa potešili.
Čožeeee? Nejako sa nám to kráti.
Ale spokojnosť detí nedosiahla maximum, pretože bol to len taký mierny dážď a oni chceli poriadny lejak. 😂
Praktické riešenie. 👍👏
Kostol Panny Márie Pomocnice.
Opäť v zlate 🌟
Boli sme aj na svätej omši o 19:45. Taký bežný španielsky čas na omšu 😇
Tu, u saleziánov bolo zatiaľ najviac ľudí (nie mladých), čo sme zažili, keď sme boli na svätých omšiach v Portugalsku alebo Španielsku.
Spomenuli sme si, že už pred 15 rokmi, keď sme boli na svadobnej ceste v Madride a stretli sme sa s Ďuriho kamarátom, tak nás riadne vysmial, že chceme ísť v nedeľu na omšu, že veď na omšu nikto nechodí.
🤭😃🙃
Dnes večer v albergue sme stretli viacerých Čechov. Bolo to super. Mali sme so žienkami večerný pokec na chodbe 😃
Keď zistili, že putujeme ako rodina a akú dlhú trasu, tak nás obdivovali a nechápali, že to decká zvládajú, že to my s nimi zvládame, že ako ich motivujeme...
Až vtedy som si tak naozaj uvedomila, že to, čo zažívame je naozaj niečo výnimočné. Ono, keď vám to povie niekto, kto kráča po tej istej ceste a ešte má aj deti (doma), tak je to taký realistickejší obdiv.
Ak by som parafrázovala sv. Pavla:
Z Božej milosti dokážeme to, čo dokážeme.
A už len dúfam, že Jeho milosť v nás nebude márna.
😇
16. deň
Vigo - Redondela
19,3 km kráčania
Ale keď Vianoce môžu byť aj v máji,
tak môžu byť aj keď prší. 🎄
A prvé naozajstné profi capuccino.
V Portugalsku sa neoplatí objednať si capuccino, lebo vám donesú také zo sáčku práškové zaliate vodou. To som zistila až po troch pokusoch. Treba si pýtať proste kávu s mliekom. Nevedia ho totiž riadne napeniť.
Spisovateľ totiž venoval jednu kapitolu „Zátoke Vigo“ v jednej zo svojich najslávnejších kníh, 20 000 míľ pod morom.
Karavana sa presúva mestom🐪🐪🐪🐪🐪
Dnešný prvý kilometrovník hlási 102,280 km do Santiaga de Compostela. To znie nádejne napriek dažďu.
Dnes sme si dopriali takúto fajnú desiatu. Bolo treba sa na chvíľku skryť pred dažďom, na chvíľku zložiť ruksaky, oddýchnuť si. Keď prší, nie je to také ľahké, ako keď sme boli počas slnečných dní pri pobreží a zložili sme sa, kde sme chceli a kedy sme chceli.
Pani majiteľka cukrárne bola veľmi milá a k našej objednávke nám pridala ešte päť veľkých čokoládových guličiek, ktoré sme si zabalili na cestu. Bol to od nej milý darček a krásna inšpirácia štedrosti. ❤️
Filipko mal neskôr veľkú krízu. Nechcelo sa mu šľapať, už tu mrnčal, zaostával, hovoril, že sa nudí, že sa mu nechce. Tak som sa ho spýtala, že čo by si prial, čo by mu tak mohlo pomôcť, na čo by sa mohol tešiť. Odpovedal, že keby si mohol pozrieť rozprávku Ako si vycvičiť draka, ale že to sa nedá. A tak sme sa dohodli, že keď prídeme na ubytko (na dnes sme zarezervovali byt), tak že stiahneme rozprávku a bude si ju môcť pozrieť aspoň na mobile. A vtedy, ako keby ho vymenili. Z unaveného, mrzutého chlapca bol zrazu nadšený milovník drakov plný energie. Porozprával mi celý príbeh, všetky detaily, radostne kračal minimálne hodinu. 
Prší a prší a my kráčame..
My sa dažďa nebojíme! A napredujeme!
Aká krásna búdka - hlavne, že má strechu!😃
Cukráreň založila jej abuela (stará mama), potom z nej pracovala jej mama a teraz ona.
Taká sladká rodinná tradícia. 🍩🧁🥧
Keďže sme dnes ráno stretli Julesa Vernea, hneď sme ho využili ako motivátora.
Jeho 5 týždňov v balóne zabavilo decká na skoro 2 hodiny.
Naše myšlienky majú naozaj veľkú moc. keď sa zameriame na to, čo je možné a čo nám prináša radosť, tak zrazu žijeme život, ktorý napriek ťažkostiam môže byť radostný.
Prší a prší a my kráčame.. Vytrvalo do cieľa..
Dnešný plán sme prehnali.
Dlho sme zvažovali, ako naplánovať ďalšiu trasu. Keď sme pozerali možnosti ubytovania, tak nám z toho vychádzali 2 scenáre, buď že prejdeme dva dni po sebe len 7-8 km a tým by sme stratili jeden posledný rezervný deň, alebo že zaberieme a prejdeme trasu až do Redondely, čo je podľa značenia takmer 15 km plus 2 km z nášho predchádzajúceho ubytovania. Po dlhom zvažovaní sme sa rozhodli, že skúsime tú dlhšiu trasu a zároveň na ubytovanie si rezervujeme apartmán, aby sme mohli prísť kedykoľvek a v akomkoľvek stave.
Sme pod stovkou! 👍 93,460 km 👍
Lámali sme si hlavy, čo asi sú tie plošiny na hladine v zálive. Nakoniec som vygooglila, že sú to farmy, na ktorých chovajú mušle. 👍
Dnes som plakala od bolesti nôh, keď sme schádzali strmo a dlho z kopcov do mesta. Úplne som to nedávala.
Celý záver putovania som myslela na utečencov a Židov počas vojny a iných zajatcov, ktorí musia kráčať, aj keď sú na pokraji síl. 🙏😢
Dnes to bolo ťažké, najväčšia vzdialenosť, poriadny dážď, a to som ešte nespomenula, že bol v Galícii sviatok, tak bolo všetko zavreté okrem kaviarní.
Dnes bol ťažký deň, ale zažili sme veľa štedrosti druhých ľudí. V dvoch kaviarňach sme dostali k našej objednávke malé koláčiky zadarmo a jeden pán pútnik nám daroval výborný citrónový nápoj.
A ťažká situácia počas druhej polovice dňa vzbudila dobro aj medzi nami - ochota, pomoc, povzbudzovanie, nesenie batohu druhému, nesenie Fifka (chvíľku aj Natálky) na rukách, rozhovory na rozptýlenie,...
Bohu vďaka za dnešnú posilu. 🙏
17. deň
Redondela - Pontesampaio
8,8 km kráčania
Túto noc sme spali v apartmáne (=byte) na Rúa Blanco Amor (ulica bielej lásky) ❤️
Ďuri nám bol ráno nakúpiť raňajky a jedlo na cestu v neďalekom obchode a dokonca mne priniesol čerstvú kávu ☕
Podnetná ulica 👍😃❤️
Vďaka!
Po spoločnom začiatku a modlitbe, som sa na dnešný deň oddelila.
(nápoveda: Lampa v pozadí.)
Lavanderia.
Takéto staré práčovne stretávame počas celej cesty Španielskom.
Párkrát sme ich využili na schladenie noh. 😃
Ja som išla cestou popri zálive.
Cestou som stretla ženy, ktoré boli ráno vyhrabličkovať mušle, ktoré odliv zanechal na brehu.
Prišla dodávka a vykupovala od každej jej úlovok.
Čaja na prechádzke v meste. 😂😂😂
Posádka ma predbehla a stihli aj obed.
Ono aj s reštauráciami je to tu tak, že medzi 16:00 a 19:00 (20:00) majú zatvorené, takže vtedy sa nenajete.
Fifko potrebuje najviac motivovania. To, čo je jeho top motiváciou sú drobné hračky. Za zdolanú 2. stovku kilometrov si vybral veľké kinder vajce.
Občas máme tendenciu odhovárať ho od takých (podľa nás) blbostí. Ale keď potom vidím tú radosť a uspokojenie, silu, ktorú mu to dodá, to ako sa niekoľko dní intenzívne teší z danej hračky, tak si hovorím, že za tých pár eur to stojí. 😉
Niektoré večery, keď bežní pútnici oddychujú na posteliach, alebo sedia v reštauráciách, my ešte obiehame ihriská. 😃
Večer už mal Ďuri dosť detí, tak si odbehol na svoju individuálnu prechádzku.
Včera vo dvojici. Využili sme, že albergue mal vo vedľajšom dome aj reštauráciu a že ubytovanie bolo v takých súkromných "kajutách", takže sme deti uložili spať, zamkli dvere a urobili si chvíľku pre seba.
Dni sa striedajú. Po ťažších prichádzajú ľahšie. Je to aj o našej voľbe, našich rozhodnutiach.
A keď je toho menej vyjde čas aj na oddych a zábavu. 😉
Komentáre
Zverejnenie komentára