3.etapa: Z Portugalska do Španielska

9.deň

Vila Praia de Âncora - Caminha

7,7 km kráčania

Opúšťame Vila Praia de Ancora a čaká nás posledný portugalský úsek našej cesty.

Začiatok dňa sa pošťastil v malej nenápadnej kaplnke. Začiatok dňa s Tým, ktorý kráča s nami a my s ním.

Kaplnka zvnútra vyzerala ako loď. Symbolika.

Niektoré symboly si zaslúžia pozornosť.

Až teraz, keď toto píšem som si spomenula na náš svadobný deň a malú loďku, ktorú sme dostali od priateľa, saleziána Gaba, s prianím, aby sme sa plavili vždy s Ježišom v loďke.

A veselo si vykračujeme, priam až poskakujeme. Dnes nás čaká zatiaľ najkratšia denná trasa.

Veselo pokračujeme.

Samozrejme nejaké kešky treba cestou pohľadať.

Táto bola špeci camino keška aj s pečiatkou pre pútnikov. To nás potešilo.

Pobrežie v tejto časti je opäť iné. Každý deň žasneme nad novými výhľadmi.

Vytrvalo kráčame ďalej. Každý má to svoje ťažké počas tejto púte. Filipkovi sa nechce a bolia ho nohy, Natálke chýbajú kamošky, pre Kubka sme strašne pomalí a často máme prestávky, pre Ďuriho sú náročné všetky tie rodinné náladičky a emocionálne vystúpenia, no a ja by som chcela pohodičku a všetko si vykomunikovať, ale nemajú vždy náladu.

Ďalšia zábavná chvíľka. Ak sa chceš napiť, chyť si prúd vody 😂 A viete si predstaviť ako to vyzeralo v priamom prenose.

Skalnaté pobrežie.

Decká: "Poďme po skalách!"

Ja som si predstavila, ako to bude dlho trvať a že sa tam niekto potkne a spadne, tak hovorím: "Ale nie, poďme po chodníku."

Ale nikto to nepočul 🤷‍♀️, všetci počuli, ako Ďuri povedal: "Poďme!"

A už boli ďaleko. Tak som sa nechala zlákať aj ja. 😃

Filipko môže akokoľvek nevládať, keď zbadá skaly (alebo ihrisko) to doňho vleje toľko energie, že nechápeme. Behá, skáče. Ako vymenený. 😃

Toto pobrežie bolo veľmi zaujímavé a videli sme nové prírodné úkazy. Boli tu medzi skalami malé jazierka, ktoré pri prílive zaplaví voda a potom postupne vysychajú.

Vykryštalizovaná morská soľ.

Zasolené vysušené riasy.

Vysychajúce jazierko.

Na skalách s nadhľadom.

Jasné, že to spustí reťazovú reakciu.

A mne len zviera vnútro, keď to vidím a predstavím si, ako to môže skončiť a čo by to znamenalo v tejto situácii.

Ale anjelov strážnych prosíme o ochranu každý deň a oni nás chránia, ako nám bolo prisľúbené. ❤️

Ked zbadáme piesok, tak to treba využiť a vyzuť tenisky.

V pozadí je vrch Monte Santa Tecla, ktorý je už v Španielsku. Zajtra už budeme tam.

Borovicový lesík ako u nás na Záhorí. 😉

Niekto musí precestovať pol Európy a niekto vybehne za mesto. 😃

Túto noc sme sa rozhodli pre Camping Orbitur, s ktorým sme mali dobrú skúsenosť pred pár dňami. A tak sme išli s veľkými očakávaniami. Mobilný domček sme si vybrali maličký iba dve spálne a predsieň, aby sme ušetrili peniaze a tešili sme sa na dobrú večeru. Dúfali sme, že opäť tu budú nejaké peregrinos menu.

Na naše prekvapenie a sklamanie reštaurácia v campe bola zavretá a obchod taktiež - ešte nezačala sezóna. Najbližší obchod bol 3 km vzdialený v meste. Našťastie na recepcii mali regál s pár potravinami, a tak sme mali na večeru hotdogy so studenými párkami z konzervy. 🤦🏻‍♀️😂

Hra Uno je top hra našej púte. Asi preto, že okrem nej máme už len scrable.

Ale Kubi sa už teší, ako si doma zahráme Mars Teraformace. To je naša rodinná topka. 👍

Ide sa spať.

Dnes v borovicovom lese som si spomenula na citát z našej obľúbenej knihy Vianočné mystérium:

„V podstate jestvujú dva spôsoby, ako sa stať múdrym. Prvým je vybrať sa do sveta a uvidieť čo najviac zo všetkého, čo Boh stvoril. Druhým spôsobom je zapustiť korene na určitom mieste a čo najdôkladnejšie všetko okolo seba skúmať. Problém je len v tom, že je úplne vylúčené robiť oboje naraz.“

10.deň

Caminha - A Guarda

8,9 km kráčania
+ 8 km výstup na Monte Santa Tecla
(Ďuri a Kubi)

Každodenné ranné balenie. Niekedy nám to trvá riadne dlho. Kubi ráno vstáva prvý a niekedy už stojí vychystaný s klobúkom na hlave a s batohom na pleciach a niektorí sa ešte prezliekajú, alebo hľadajú svoje veci. 🤷‍♀️

A Fifo sa zakuklil do spacáku: "Ocko, zbaľ ma!" 😂

Stretávame množstvo pútnikov z rôznych krajín. Zo Slovenska sme stretli zatiaľ len jednu mladú žienku z Oravy.

Toto je Thomas z Californie. Stretli sme sa pri čakaní na loďku, ktorá nás mala prepraviť na španielsky breh.

Filipkovi, malému putnikovi, daroval s veľkým obdivom ručne vystrúhaný krížik, ktorý aj on dostal. 🤩

Cesta člnom bola fascinujúca.

Rieka tvorí hranicu medzi Portugalskom a Španielskom. Je potrebné preplaviť sa na druhý breh. Na pobreží je viacero súkromných Boat taxi, čiže malých motorových člnov, ktoré prevezú pútnikov, či turistov na druhý breh. Chlapík, ktorý riadil čln už ako prichádzal, kričal: "Jedenástich zoberiem!" Energickým portugalským jazykom nás povzbudzoval k rýchlemu nastúpeniu na loď, naštartoval a už sme sa plavili.

Zrýchlil a zadná časť lode sa ponárala, takže nám kázal posunúť sa do prednej časti lode. Celá posádka - 11 ľudí sme sa natlačili čo najviac dopredu. Nestíhali sme ani dýchať, ani spracovať tento zážitok. 😂😂😂

Bolo to naozaj veľmi rýchle, za 5 minút sme boli prepravení na druhej strane.

Krátko pred pobrežím nám kázal vrátiť sa naspäť do zadnej časti lode, zapichol prednú časť do piesku, vyzbieral peniaze, vysadil nás na pláži, otočil loď a už ho nebolo. 😂😂😂

Dovidenia Portugalsko ❤️

Čaká nás putovanie Španielským Caminom.

Včera v kempe sme si prali veľa oblečenia, ale nestihlo vyschnúť na sušiaku, tak si ho nesieme popripínané na batohoch. Vietor a slnko pomáhajú.

Pauzička, ale jesť veľmi nemáme čo, nakoľko v kempe nebol obchod, preplavili sme sa mimo mesta, len z pláže na pláž.

(Ale našli sme potom kaviareň, tak zase boli croissanty 😀)

Aspoň sme na chvíľu rozložili prádlo, aby lepšie preschlo. ☀️

Takto sa kedysi v týchto končinách vysúšala morská voda a získavala sa morská soľ.

Archeologické nálezy.

Videli sme to aj naživo včera v jazierkach na skalách.

Hladní sme doputovali do A Guarda. Miestni nám poradili reštauráciu, kde sme sa najedli za prijateľné ceny a dobre.

Čakanie na jedlo. Už sme poučení, že ak prídeme do plnej reštaurácie v čase obeda, treba vybrať čo najskôr hru, aby sme zvládli čakanie. 👍

Pečiatky do Kredenciálov.

Každý pútnik, ktorý putuje do Santiaga de Compostela, môže v závere získať Compostelu - potvrdzujúcu oficiálnu listinu o absolvovaní púte. Ako dôkaz slúži Kredenciál - preukaz pútnika, do ktorého každý deň získavame pečiatky (musia byť 2 za deň). Pečiatky sú na rôznych miestach na trase - v kostoloch, v albergue, v hosteloch, na radniciach, infocentrách, v kempoch, kaviarňach, reštauráciách,...

V Španielsku je Camino značené takýmito krásnymi smerovníkmi s uvedením vzdialenosti do Santiaga.

Kubi a Ďuri si ešte vybehli na kopec Monte Santa Tecla.

Pohľad na Portugalsko. Ešte včera sme tade kráčali popri pobreží.

A španielska strana. Toto pobrežie čaká na nás.

V tomto čase sa čľapkáme v zátoke na konci mestečka pred kopcami.

Na kopci sa našli ruiny starovekej usadlosti spred cca. 4000 rokov. Bývalo tam vraj až 3000 ľudí. Žili v domčekoch s kruhovým pôdorysom.

My na pláži 😃🌊☀️

Vietor riadne fučí, takže beháme aj pri vode v bundách.

Naš hostel.

Hneď na pláži. Opäť som len žasla, že aká nádhera nás tu čakala.

Večera s luxusným výhľadom. Ubytko až taký luxus nebolo, ale nemôžeme mať všetko. Ale vždy nás čaká niečo čarovné. ❤️

Večerná písmenková..

Veľmi som chcela, aby táto púť bola výnimočná a aj tak duchovne ma (aj nás) povzbudila, dobila, nasmerovala.

Zatiaľ prežívam najviac úžas nad tou krásou okolo nás, nad Božou starostlivosťou a kreativitou, nad tým, ako to vlastne zvládame, hoci to nie je ľahké.

Žasnutie.

Tak typické pre malé deti.

Ak nebudete ako deti..

Asi sme na dobrej ceste 😍

11. deň

A Guarda - Viladesuso

17, 9 km kráčania

(13 km kráčania + 4 km autobus)

Dnes začíname pri 160,500 km. O 20 km sme cca. v polovici púte. Niektorí sa tešia, niektorí už smútia. 🙂🙃

Decká dnes vyrazili vo veľmi dobrej nálade.

Krásne výhľady, krásne deti, taká krásna rodinka. Och!

Všimnite si Filipkov postoj.

Blokovanie v ceste.

(ale máme v repertoári aj iné provokácie - postrkovanie, všetko možné s paličkami, rôzne slová a vety, krik a vrčanie, intonácia, ktorá zaručene druhého vytočí)

To sú presne tie momenty, kedy sa skvelá scenéria a super nálada v sekunde zmenia.

Podľa mňa základ je nerobiť z toho vedu, nenechať sa vtiahnuť, nepridať sa, nenechať si takýmito momentmi pokaziť krásu, ktorú žijeme / môžeme žiť.

Proste zastaviť ich, rozdeliť ich, nereagovať na emocionálne výstupy, nechať vychladnúť, odpustiť. A kráčať dalej vo Svetle.

Dobre to znie, dokonca tomu aj verím, ale nie vždy sa to darí. Stáva sa, že sa aj my, rodičia, nechávame strhnúť emóciami. A potom to celé vôbec nevyzerá pekne.

Je to cesta. Naše Camino.

Kráčame, padáme, vstávame a opäť kráčame. Vo Svetle.

A zase, keď chcem ja urobiť peknú fotku, tak prichádzajú takéto scény. No proste, prečo by mali mamine urobiť radosť a tváriť sa normálne?

Na tomto úseku trasy sa ide aj priamo popri ceste. Ako by Kubi povedal: "Nevadí!" 😀

Dnes som chvíľu (asi 1,5 hoďky) kráčala sama. Je to jedna z vecí, po ktorej som túžila a dúfala, že sa mi podarí. Ale deň beží za dňom a nejako sa to nedarí. Tým, že sme tu ako rodina a máme tri deti, tak stále sa niečo deje, niekto niečo rozpráva, pýta sa, niekomu treba pomôcť, povzbudiť ho, niečo fotiť, niekde sa zastaviť. Beží deň za dňom a ja stále čakám, kedy príde tá moja chvíľka samoty.

Teraz prišla, ale príliš krátka. Ani sa mi nepodarilo upokojiť myšlienky. Uvedomila som si, že by som takú chvíľu potrebovala predĺžiť na celý deň. Navrhla som aj Ďurimu, aby sme si v nasledujúcich dňoch urobili taký čas, že celý deň s deťmi pôjde len jeden a druhý bude môcť kráčať sám.

Už sa teším!

Ďuri s deťmi mali zatiaľ taký zábavný čas. Vymýšľali spoločne nezmyselné príbehy, vtipy a hádanky.

Naša prvá spoločná vo dvojici. 👫

Nádherné prostredie popri ceste.

Keď vylezie na vysoký obrubník (z druhej strany par metrov), tak aspoň fotím a modlím sa, nech sa nestrieska.

Strenutie kultúr a náboženstiev.

Na dvore vedľa katolíckej kaplnky veľká zlatá socha Budhu.

Často stretávame kone.

Kaplnka pri mori.

Pozdravy pre pútnikov v rôznych jazykoch od miestnych obyvateľov.

A medzi mini aj slovenčina ❤️ Dokonca spisovne, žiadny translator. 👍

Veľmi nás to potešilo. 😀

Čakáme, kym otvoria obchod. V Španielsku zatvárajú obchody o 14:00 a otvárajú ich potom o 16:00.

Dnes sme narazili na takéto milé označenie wc. 😀

Opäť sa na posledné kilometre delíme. Ja s mladšími busom. Veľkí chalani po Camine.

Dnešné ubytovanie patrí k tým najlacnejším, ktoré sme na púti mali.

Ubytovania sa snažíme striedať. Vyberáme si medzi albergue pre pútnikov, kde sme na izbe aj s inými pútnikmi, niekedy hostely a občas, keď potrebujeme trošku viacej súkromia, práčku a kuchyňu, tak hľadáme apartmány cez booking.com alebo airbnb.com.

Tentokrát sa podaril domček. Keďže cena bola nízka, tak som nečakala nič úžasné. Ale to, čo sme tu našli, bolo opäť neskutočne krásne: terasa, záhrada, súkromný prístup k moru.

Keď si už myslím, že sme dostali všetky darčeky v podobe výhľadov a ubytovania, tak príde opäť niečo nové a v nejakom aspekte krajšie a lepšie. Nič nie je dokonalé, ale každý deň nachádzame veci, z ktorých sa môžeme nadchýnať.

Dnes sme si navarili sami.

Sáčková polievka, rybacie krokety, ryža a hrášok.

Keď máme v ubytovaní kuchyňu, tak sa snažíme nakúpiť si potraviny a uvariť si sami.

Ešte sa stala taká vec, že počas večere prišiel do domu ďalší pútnik, španiel Nicolas. S tým sme nerátali. A kedysi by som z toho bola asi rozhodená a nespokojná. Ale teraz? Jeden pútnik hore, dole. Pohoda! 😀 Je to tu iný svet.

Pozvala som ho na večeru s nami, ale láskavo odmietol, že to je pre španielov príliš skoro na večeru. Bolo 19:15h. Preňho je čas na večeru o deviatej - desiatej.